Osobné bankroty sú pre ľudí v exekúcií aj pre štát lepším, spravodlivejším a efektívnejším riešením ako pripravovaná exekučná amnestia.
Slovenská komora exekútorov privítala v rámci legislatívnych úprav, účinných od 1. apríla 2017, výrazné zjednodušenie osobného bankrotu ako inštitútu pre ľudí, ktorí sa nevedia vlastnými silami vysporiadať s následkami exekúcie, prípadne sa dostali do dlhovej špirály a kvôli exekúciám pre nich nie je zaujímavým riešením ani nájdenie si riadneho zamestnania.
Nárast čísiel žiadateľov o osobný bankrot potvrdzuje, že toto opatrenie sa stretlo s pozitívnou odozvou u ľudí. Po splnení jasných a transparentných pravidiel tak môžu raz za desať rokov takýmto spôsobom vyriešiť svoju krízovú sociálnu situáciu a vrátiť sa do riadneho života.
Pripravovaná exekučná amnestia je oproti tomu nesystémovým opatrením, ktoré má do budúcnosti potenciál znížiť vymožiteľnosť práva na Slovensku. Podľa informácií z praxe už dnes zaznamenávajú organizácie, hospodáriace s verejnými zdrojmi, nárast a nesplácanie záväzkov dlžníkov aj v prípadoch, kde doteraz neevidovali žiadne problémy. Jedným z pravdepodobných vysvetlení je špekulácia ľudí, ktorých sa môže týkať ohlasovaná exekučná amnestia.
Jedným z častých argumentov zástancov exekučnej amnestie je medializované číslo vyše troch miliónov exekúcií, ktorých počet má exekučná amnestia zásadne znížiť. Údaje z Centrálneho registra exekúcií však jasne hovoria, že exekúcie sa týkajú spolu 968 986 fyzických osôb, medzi ktorými sú aj podnikatelia – živnostníci. Z toho presne 517 908 osôb rieši jedno exekučné konanie, na 152 154 ľudí sú vedené po dve exekúcie, trom konania súčasne čelí spolu 79 243 fyzických osôb. Po sedem a viac exekúcií je evidovaných na 107 141 ľudí. Tieto dáta ukazujú, že pre takmer polovicu ľudí, postihnutých exekúciou, nejde o jednorazovú, možno náhodnú udalosť, ale že v mnohých prípadoch sa z toho stal nebezpečný systém.
Exekučná amnestia je nespravodlivá voči všetkým, ktorí poctivo splácajú svoje záväzky a neprenášajú vlastné bremeno na prostriedky všetkých daňových poplatníkov. Je nespravodlivá aj voči tým, ktorí sa rozhodli využiť inštitút osobného bankrotu, splnili jeho finančné aj administratívne podmienky a sami sebe do budúcnosti obmedzili prístup k možným úverovým zdrojom. A je nespravodlivá aj voči veriteľovi, teda štátu v podobe všetkých jeho daňových poplatníkov, ktorí sa nadobro zrieknu svojich pohľadávok. Z tohto pohľadu potom vyznieva veľmi nedôveryhodne odvolávanie sa na nedostatok štátnych zdrojov, napríklad v zdravotníctve či školstve.
Exekučná amnestia je zlý signál pre všetkých poctivých, že vlastná zodpovednosť za svoj život a finančné zdravie sa nevypláca, a povzbudenie pre tých nepoctivých, že ich problémy opäť vyriešia zodpovednejší spoluobčania.