Vážený pán minister,

Slovenská komora exekútorov reaguje vždy veľmi zdržanlivo na vyjadrenia politikov k exekučnej problematike. Volíme rozvážne slová, pretože nechceme živiť nenávistné výroky na našu adresu, ktoré sa v konečnom dôsledku vždy premietnu do spochybnenia základnej povinnosti každého dlžníka, a to uhradiť svoj dlh. Chápeme tieto politické vyjadrenia predovšetkým ako snahu prvoplánovo sa zapáčiť voličom a spraviť si zo súdnych exekútorov, ktorí sú v očiach ľudí z princípu nepopulárnou profesiou, lacný terč a nástroj na získavanie politických bodov.

Dnes však rozvážnosť musí nabok. Svojimi verejnými vyjadreniami z 27. septembra ste prekročili hranicu toho, čo si ústavný činiteľ môže dovoliť voči súčasti štátnej moci.

Na sociálnej sieti ste napísali, že novým nariadením o exekučných zrážkach „dáme po prstoch exekútorom“. Pokračovali ste slovami: „Dnes majú exekútori obrovskú moc nad ľuďmi. Z výplaty strhnú takmer všetky peniaze a nenechávajú nič na živobytie.“ Voči týmto vyjadreniam ako prezident Slovenskej komory exekútorov verejne protestujem. Urobili ste zo súdnych exekútorov zločincov, ktorí podľa vlastnej svojvôle berú ľuďom peniaze.

Ľudsky chápem, že ste hľadali pútavý titulok na odbornú tému, ktorej mnohí nerozumejú. Výpočet exekučných zrážok je kľúčom k tomu, akú časť zo svojho príjmu musí dlžník odviesť na splatenie svojich dlhov tak, aby mu ostali reálne prostriedky na jeho vlastné živobytie. Ak napríklad dlžník, zarábajúci minimálnu mzdu, vyživuje manželku a dve deti, na splácanie dlhov odvedie mesačne čiastku 35 eur. Ak zarába mesačne 1000 eur v hrubom, odvedie 157 eur.

Toto sú tie „všetky peniaze“, pán minister? Prvoplánovosť a čistú politickú podstatu vášho výroku pre mňa potvrdzuje fakt, že ste Vaše slová napísali po rokovaní tripartity, ktorá s exekučnými zrážkami nemá vôbec nič spoločné.

Cítim sa osobne dotknutý a pobúrený vašimi slovami rovnako ako stovky mojich kolegov. Súdny exekútor nie je zločincom, ale štátom poverenou osobou na vykonávanie rozhodnutí súdu. Koná len na základe zákona a ďalších právnych noriem. Je verejným činiteľom a rovnakou súčasťou spravodlivosti ako sudca, prokurátor či policajt. Viete si predstaviť, že by ste napísali vo svojom statuse, že „dáme po prstoch policajtom“? Prečo si potom dovolíte tento postoj voči súdnym exekútorom? Bez vymožiteľnosti práva by boli súdne rozhodnutia len zdrapom papiera a spravodlivosť by brali do rúk sami občania či priamo zločinecké skupiny.

Váš postoj ma mrzí o to viac, že Vy osobne ste boli iniciátorom Memoranda o porozumení, ktoré so Slovenskou komorou exekútorov podpísala Vaša podriadená organizácia Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Hneď v prvom bode preambuly sa píše: „.Memorandum je založené na rozvíjaní inovatívnej spolupráce medzi stranami memoranda s cieľom výmeny informácií a skúseností za účelom vytvoriť predpoklady na úplné splatenie dlhov klientov bezplatných dlhových poradní ÚPSVR.“. Presne tak, splatenie dlhov. To je totiž povinnosťou každého dlžníka voči svojmu veriteľovi. A štát vrátane jeho najvyšších predstaviteľov, by mal verejne a jasne deklarovať, že túto povinnosť rešpektuje a spraví všetko pre jej naplnenie.

Reči o klepnutí exekútorom po prstoch sú v absolútnom rozpore s tým, čo v skutočnosti štát potrebuje a čo aj reálne koná. Preto ak by som bol politikom, neváhal by som Vaše vyjadrenie nazvať farizejským. Ako reprezentant súdnych exekútorov však ponechám na občanoch, aby si na Vaše slová vytvorili názor sami.

Vážený pán minister,

súdni exekútori nevymáhajú peniaze pre seba, ale pre veriteľa. Práve veriteľ je ten, ktorý bude pripravovanou úpravou exekučných zrážok poškodený najviac, pretože v mnohých prípadoch klesne schopnosť dlžníkov splácať svoje záväzky na nulu. Aj veriteľ však má právo dostať svoje peniaze späť. V mnohých prípadoch pritom nejde o veľké korporácie, ale o sociálne veľmi slabé skupiny ľudí – mamičky čakajúce na výživné, obete trestných činov, domáhajúce sa náhrady škôd, či dôchodcov, ktorí v dobrej viere požičali niekomu peniaze. Tieto skupiny ľudí sa vďaka avizovanému nariadeniu vlády dostanú k svojim peniazom neskôr, prípadne ich za dlžníkov v niektorých prípadoch bude musieť uhradiť štát. Dlh teda nezmizne, akurát sa naň poskladajú všetci občania Slovenskej republiky s výnimkou tých, ktorí tento dlh spôsobili.

Ďalšou mimoriadne dôležitou skupinou ľudí, ktorí sa nevedia dostať k svojim peniazom, sú mnohí podnikatelia, ktorým ich klient jednoducho neuhradil prostriedky za dodanú službu, odovzdaný tovar či vykonanú prácu. Tieto problémy však majú oveľa širší a celospoločenský rozmer, pretože podnikatelia sa následkom toho ľahko môžu dostať do druhotnej platobnej neschopnosti či dokonca  do krachu, čo má výrazný vplyv na slovenskú ekonomiku či počet ponúkaných pracovných miest na trhu práce.

Až absurdne pritom pôsobí skutočnosť, že najväčším veriteľom na Slovensku je štát, zhodou okolností aj úrady práce. Je preto neskutočné, že Vy ako reprezentant štátu namiesto jeho oficiálnych orgánov verejne bránite ľudí, ktorí štátu, a teda všetkým daňovým poplatníkom, dlžia peniaze.

Vážený pán minister,

vnímam Vás ako politika, ktorý ako znalec politického marketingu pozná hranice medzi prijateľným a neprijateľným. Váš verejný výrok na adresu súdnych exekútorov bol z kategórie neprijateľných. Preto Vás touto cestou verejne žiadam, aby ste sa súdnym exekútorom za svoje slová ospravedlnili.

                                                                                   S pozdravom

JUDr. Ing. Miroslav Paller

prezident Slovenskej komory exekútorov