Slovenská komora exekútorov nesúhlasí s tvrdením predsedu SNS Andreja Danka, podľa ktorého súčasný exekučný „systém je zlý, štát by si mal vymáhať pohľadávky sám, a nie súkromnými exekútormi, ktorí si z toho urobili mega biznis.“ Predseda parlamentu sa ďalej v utorok 19. júna 2018 počas rozpravy v Národnej rade SR vyjadril, že štát by sa mal v rámci odpúšťania dlhov sústrediť na Sociálnu poisťovňu a vyhlásiť ďalší generálny pardon.
Slovenská komora exekútorov upozorňuje, že Sociálna poisťovňa môže od 1. júna 2017 zo zákona sama vymáhať svoje pohľadávky, a to buď zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky. Je pritom pozoruhodné, že v tomto prípade orgán, ktorý vydáva rozhodnutie, sám toto rozhodnutie zároveň aj vykonáva a takisto rozhoduje o prípadnom opravnom prostriedku. Súdnych exekútorov poveruje výkonom rozhodnutia súd a súd aj vykonáva nad exekúciou dohľad. Sociálna poisťovňa sa pritom môže obrátiť aj na súdnych exekútorov, ktorí pri svojej práci využívajú podstatne širšie a efektívnejšie zákonné nástroje. Sme presvedčení, že práve rozsiahlejšie využívanie služieb súdnych exekútorov, by viedlo k vyššiemu vymáhaniu pohľadávok zo strany Sociálnej poisťovne.
K inštrumentu v podobe generálneho pardonu už Sociálna poisťovňa v minulosti siahla niekoľkokrát – vôbec však nie je preukázateľné, že by to malo vplyv na lepšiu platobnú disciplínu. Naopak, pokiaľ sa použitie takéhoto nástroja opakuje, vedie to podľa nás k špekuláciám dlžníkov, či sa im namiesto uhradenia všetkých svojich záväzkov voči spoločným peniazom daňových poplatníkov neoplatí radšej počkať na ďalšie kolo odpúšťania dlhov. Takýto prístup vedie k citeľnému zníženiu vymožiteľnosti práva, oslabovaniu právneho štátu a vyvoláva frustráciu u väčšiny obyvateľstva, ktorá poctivo a zodpovedne pristupuje k splácaniu svojich záväzkov. Zároveň má tento prístup nezanedbateľný vplyv na verejné financie, keďže odpúšťaním príslušenstva po zaplatení istiny dlhu prichádza Sociálna poisťovňa o nemalé prostriedky.
Slovenská komora exekútorov odmieta aj paušalizovanie vyjadrenia o „mega biznise“, ktorí si z vymáhania pohľadávok údajne urobili „súkromní exekútori“. Práve komora dlhé roky presadzovala zavedenie náhodného prideľovania exekúcií, ktoré okrem vyššej transparentnosti a efektívnosti prinieslo aj rovnomerné prideľovanie spisov súdnym exekútorom na území príslušného kraja, a to aj čo do počtu, tak aj do povahy jednotlivých exekúcií. Žiaľ, tento hlas komory ostával dlhé roky nevyslyšaný a až súčasná vládna koalícia pristúpila 1. apríla 2017 k tomuto riešeniu. Tým sa skončil model, v ktorom si veriteľ pomocou rôznych praktík, neraz na hrane zákona, sám vyberal svojho exekútora, čím sa umožňoval výrazný profit niekoľkým vybraným exekútorským úradom, zatiaľ čo zvyšných deväť desatín exekútorského stavu sa potýkalo s existenčnými problémami. Tie sú dnes, žiaľ, ako dedičstvo bývalého systému prítomné u výraznej väčšiny súdnych exekútorov.
Súdny exekútor je na Slovensku „súkromník“, pokiaľ treba nájsť prostriedky na mzdy jeho zamestnancov, často vysokoškolsky vzdelaných, ďalej na energie, nájomné a celkový chod úradu. Komora opakovane upozorňuje občanov, že na rozdiel napríklad od činnosti súdov či prokuratúry nie je činnosť exekútorov priamo platená ani eurom z peňazí daňových poplatníkov. Akonáhle sa však „súkromník“, ktorý je zo zákona štátom poverenou osobou na vymáhanie súdnych rozhodnutí, a teda verejným činiteľom, domáha napríklad svojich vlastných podlžností voči štátu, príde štát s riešením vo forme zastavovania nevymožiteľných exekúcií, avšak bez jasného odkazu, že exekútori dostanú za svoju skutočne odvedenú prácu aj odmenu.
Slovenská komora exekútorov pripomína, že Zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, takzvaný Exekučný poriadok, bol v čase jeho prijatia modernou a oceňovanou právnou normou. Vzbudzoval rešpekt aj vo vyspelých krajinách ako sú Francúzsko či štáty Beneluxu, ktoré mali s exekučnou praxou neporovnateľne dlhšie skúsenosti. Zároveň rapídne vzrástla vymožiteľnosť práva z dovtedajších približne dvoch na približne 30 percent. Občania i firmy sa podstatne jednoduchšie mohli dostať k svojim pohľadávkam, čím sa prerušil dovtedajší začarovaný kruh druhotnej platobnej neschopnosti a výrazne sa obmedzili nelegálne až mafiánske praktiky pri vymáhaní dlhov. Spochybňovanie prínosu súdnych exekútorov pre vyššiu vymožiteľnosť práva preto podľa nás nie je namieste.