Náhodné prideľovanie exekúcií bola spoločensky prospešná, systémová a najmä protikorupčná zmena. Zastavila podozrenia o nekalých dohodách medzi niektorými exekútormi a veriteľmi, posilnila nezávislosť súdneho exekútora, zefektívnila exekučné konanie a prispieva k vyššej vymožiteľnosti práva.

Proti náhodnému prideľovaniu päť rokov bojujú najmä ľudia a organizácie, ktoré mali z pôvodného netransparentného systému prospech. Ministri spravodlivosti od pani Žitňanskej po pani Kolíkovú boli zástancami náhodného prideľovania, pretože dobre poznali jeho prínosy pre spoločnosť.

Súdni exekútori disponujú neporovnateľne silnejšími zákonnými kompetenciami na vymoženie pohľadávok ako iné subjekty. Sú pod stálou kontrolou súdov a prevádzkujú svoju činnosť na svoje vlastné náklady.

Štatistiky Asociácie slovenských inkasných spoločností považujeme za účelové a skreslené. Snahu asociácie vnímame predovšetkým ako boj za ekonomický prospech jej členov, nie boj za vyššiu vymožiteľnosť práva. Nižšie zákonné možnosti si pritom vymáhačské firmy neraz kompenzujú praktikami na hrane etiky i zákona.

Vymožiteľnosť práva neklesá kvôli súdnym exekútorom, ale kvôli neustálym krokom vlády, ktoré oslabujú postavenie veriteľov a posilňujú práva dlžníkov. Pri každom takomto kroku Slovenská komora exekútorov verejne upozorňuje na jeho riziká a zdôrazňuje rovnoprávnosť veriteľa a dlžníka. Je veľká škoda, že práve vtedy inkasné spoločnosti akosi nepočuť.